Matej Smrek je organizátorom pretekov Koruna Sitinského lesa, ktorého hlavným partnerom je už od jeho počiatku ITB Development. Bežecká trasa je dobre známa mnohým obyvateľom Čerešní, ktorí majú Sitinský les doslova pod oknami. Tých, ktorí trailový beh ešte nevyskúšali, možno motivuje práve rozhovor s Matejom Smrekom, ktorý nám predstavil, v čom spočíva čaro behu v lese, poradil, ako sa naň pripraviť a prezradil aj to, ako zostavoval trasu Koruny Sitinského lesa.

Aké sú pre bežca rozdiely medzi trailovým behom a behom po meste či rovinatom teréne?

Základný rozdiel je, samozrejme, v podklade po ktorom sa beží a teda aj obuvi, akú musí bežec/bežkyňa zvoliť, aby predišli zraneniu. Ak by sme sa však bavili čisto pocitovo, trailový beh je zvyčajne ťažší, nakoľko sa často mení profil: kopčeky, zbehy, sem-tam rovinka. Pri cestnom behu je to obvykle jednotvárnejšie, a teda aj pocitovo ľahšie. 

Má beh v lese benefity pre telo aj psychiku bežca?

Pre telo ako také je určite plusom terén, ktorý je mäkší ako asfalt, a tým, že sa mení, núti tiež pracovať s chodidlom a jeho dopadom na zem. Je bežné, že veľa ľudí, ktorí mali napr. problém s kolenom, presedlali na trailový beh. Pri dnešných technológiách však cestné topánky ponúkajú také kvalitné tlmenie, že ani beh po ceste nie je pre v praxi zdraviu škodlivý. Väčší rozdiel teda asi predstavuje tá mentálna stránka. Beh v lese resp. trailový beh ponúka komplexnejší únik od civilizácie a s tým spojený aj väčší detox. Les pôsobí zvyčajne veľmi upokojujúco a prostredie sa často mení. Dalo by sa povedať, že pre mnohých ľudí je hlavnou výhodou zážitok byť v prírode namiesto toho, aby behali v meste medzi panelákmi. 

Spomínate bežeckú obuv. Vyžaduje si beh v lese odlišnú výbavu, čo sa týka obuvi, ale aj oblečenia či ďalšej bežeckej výbavy?

Asi jediným zásadným rozdielom je obuv. Trailová topánka má totiž inú podrážku, ktorá zabezpečuje, aby sme sa na lesnom povrchu nešmýkali – obzvlášť po daždi alebo v zime. Ostatná výbava je prakticky rovnaká ako u cestných bežcov. Výnimkou sú ultra behy, kde sa nosia rôzne bežecké doplnky ako vesta, paličky a podobne. 

Odporúčate sa na beh v lese či náročnejšom teréne pripravovať postupne? Ako by mala vyzerať takáto príprava?

Tu je kľúčové položiť si otázku, čo je cieľom prípravy. Pokiaľ chcem športovať len tak, pre zlepšenie zdravotného a psychického stavu, dá sa s trailovým behom začať ihneď. Netreba však mať veľké oči. Ja vždy začiatočníkom odporúčam tzv. indiánsky beh, teda striedanie behu s chôdzou, obzvlášť pri kopcoch. Stačí prejsť do chôdze a kopček vykráčať a následne sa pomaly rozbehnúť, a keď máte pocit, že vám odchádza sila, opäť prejsť do chôdze. Nie je to hanba, práve naopak. Treba poznať svoje limity a svoju kondíciu. Veľa bežcov začína s behom a snažia sa ihneď behať rýchlo. To je asi najväčšia chyba, o ktorej sa už dlho hovorí. Rekreačný beh by mal vždy byť primárne o zážitku a dobrom pocite z pohybu. To pri rýchlom behu prakticky nedosiahnete. Netreba sa teda naháňať, začnite pomaly a kondička pôjde postupne hore. 

Sú pri behu v lese častejšie zranenia? 

Nemyslím si, že sú častejšie. Samozrejme, treba byť obozretný a dávať pozor na trasu (konáre, korene a podobne), ale v praxi je beh v lese veľmi bezpečný. Platí však to isté, čo aj pri klasickom behu – netreba zabudnúť na rozcvičku pred behom, ideálne dynamickú, aspoň na 5 minút.

A čo lesná zver? Treba si dať na ňu špeciálny pozor?

Samozrejme, v lese žijú “domáci”, ktorých si treba všímať a hlavne ich treba rešpektovať. V našej lokalite sa bavíme primárne o diviakoch či srnách. Tieto zvieratá sú plaché a nevyhľadávajú stret s človekom, no ak diviačica chráni mláďatá, môže byť agresívna. Osobne nebehávam v lese po zotmení, ani ráno pred východom slnka. Vtedy by mali mať zvieratá od ľudí pokoj.

Kde sa v Bratislave nachádzajú dobré trailové trasy pre začiatočníckych i skúsených bežcov?

Železná studnička je asi najčastejšie miesto, kde stretnete trailových bežcov. Pekná lokalita je tiež Devínska Kobyla a, samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na les Sitina. Všetky tieto lokality sú vhodné pre začiatočníkov a majú veľa značených chodníkov.

Čo motivuje bežcov začať s behom v lese, napríklad aj zo skúseností účastníkov Koruny Sitinského lesa? 

Pobyt v prírode. Takmer vždy je to o tom, že chcú tráviť viac času v prírode. Veľa ľudí postupne prechádza z turistiky na trailový beh. Naopak, pomerne málo ľudí prechádza z cestného na trailový beh. Faktorom pri rozhodovaní je určite dostupnosť. Ak niekto nemá les v blízkosti domu a zároveň nemá dostatočnú kondíciu na to, aby tam dobehol, radšej si zvolí beh v oblasti, ktorú má pri dome. 

Čím beh lesným terénom oslovil vás?

Práve spomínaným spojením s prírodou. Mám rád ten únik od ruchu mesta a v tom je Bratislava za mňa skvelá. Malé Karpaty ponúkajú desiatky kilometrov chodníkov pre bežcov, pričom nejde len o nejaké extra náročné kopce. Je to teda vhodné aj pre začiatočníkov.

Ste organizátorom trailového behu Koruna Sitinského lesa. Ako ste zostavovali trať pretekov?

Je to náročná trasa, ktorá zahŕňa tri relatívne ťažké stúpania. Zároveň je to však veľmi pekná, rôznorodá lesná trasa, ktorú si každý účastník užije. Les Sitina nie je veľmi známy a trasa behu účastníka prevedia prakticky celým lesom. Keď som trasu dával dokopy, mal som dve kritéria: aby bola ťažká, ale zároveň pekná. A to sa, dúfam, podarilo.

Ako vnímate prepojenie Čerešní a Sitinského lesa? Je to podľa vás niečo, čo robí túto štvrť výnimočnou?

Určite. Čerešne rastú priamo pri lese a budujú veľmi zaujímavú komunitu ľudí. Verím, že les je pre každého obyvateľa Čerešní obrovským plusom v každom ročnom období. 

Vnímate, že si obyvatelia Čerešní postupne vytvárajú vzťah aj k behu a pohybu v okolí?

Registrujem tu veľa športovcov, no priznám, mohlo by ich byť určite viac (smiech). Verím, že práve lokalita presvedčí ľudí z Čerešní, aby s behom začali. 

Čo by ste odkázali niekomu z Čerešní, kto má Sitinský les doslova za rohom, ale ešte sa neodhodlal vybehnúť?

Nie je na čo čakať. Jar v Sitinskom lese je dokonalá pozvánka na beh.