Čerešne nenesú svoje meno len tak náhodne. Práve čerešne sa totiž s Dúbravkou spájajú už od nepamäti a toto ovocie formovalo miestne hospodárstvo, gastronómiu, ale aj kultúru. A toto všetko si každoročne počas prvého júnového víkendu pripomíname aj počas Čerešňového juniálesu.

Dúbravka bola pôvodne osídlená Chorvátmi zo Záhrebskej župy, ktorí dali dnešnej mestskej štvrti aj jej meno Dubráwa. Do svojej novej domoviny si okrem iného so sebou priniesli aj znalosti o pestovaní ovocia a zeleniny. Za najväčšiu zmienku stojí pestovanie viniča a čerešní.

Začalo sa to vinárstvom, pokračovalo čerešňami

Už v stredoveku sa totiž v tejto oblasti darilo vinohradníctvu, čo dokazujú archeologické nálezy nádob na víno, ale dokonca aj cirkevné zápisy o trestoch za opilstvo. Neskôr v 18. storočí tu vznikali vína takej kvality, že mohli súperiť so svätojurskými či pezinskými. Na prelome 20. storočia však vinice postihla epidémia fyloxéry, ktorá si vyžiadala klčovanie a zničenie vinohradov.

Pre miestnych obyvateľov bolo náhradné pestovanie francúzskych odrôd z Ameriky finančne nedostupné. Vtedy prišli na scénu čerešne, ktoré sa stali dominantným ovocím a rýchlo si získali renomé pre svoju výnimočnú kvalitu. 

Zo stromov na stôl aj na výstavu

Čerešne sa tradične zbierali z rebríka, ktorý sa v Dúbravke nazýval „ostrobica“ a vážili sa na dvore v hostinci U Zajíčka. Večer sa prvotriedne zrelé čerešne naložili na vlak a skoro ráno sa už predávali na pražských trhoch. 

Okrem komerčného významu boli čerešne aj neodmysliteľnou súčasťou miestnej kuchyne. Pripravovali sa z nich lekváre, kompóty, štrúdle či tradičné slíže s makovou posýpkou. Čerešne boli jednoducho dôležitou súčasťou jedálnička Dúbravčanov ako hlavná zložka sladkých múčnych jedál. Na to, či sa z čerešní pálila aj čerešňovica, síce oficiálne záznamy neexistujú, ale vôbec o tom nepochybujeme.

Čerešne z Dúbravky sa stali pojmom a chodili sem za nimi ľudia z celej Bratislavy, ale aj priľahlých oblastí. Oceňovali ich aj odborníci na mnohých výstavách.

Najobľúbenejšia odroda získala názov náhodou

Za najlepšie čerešne sa v Dúbravke považovali tzv. kompanové. Nešlo pritom o nejakú špeciálnu odrodu. Hovorí sa, že štepy týchto čerešní doniesol istý pán Pokorný z Moravy, ale zabudol názov odrody. Pamätal si však, že ich dostal od pána Kompana, tak boli nazvané „kompanové“. 

Obľúbené boli aj klasické odrody ako májovky, srdcovky či chrupky. V lesoch okolo Dúbravky sa dodnes vyskytuje aj divo rastúca čerešňa mahalebková, ktorej tvrdé drevo sa v minulosti používalo na výrobu fajok a píšťaliek.

Tradícia žije dodnes, najbližší Čerešňový juniáles sa koná 5. a 6. júna

Dúbravka si stále udržiava tradície spojené s čerešňami. Každoročne sa tu koná slávnosť zberu čerešní s tradičným čerešňovým strapcom. Tradične ho uväzovala pani Alžbeta Rezníčková, dnes žezlo prebrala jej dcéra Kvetoslava Sčepánová. Najväčší strapec údajne vážil až 50 kilogramov!

Čerešňový juniáles sa koná v Dúbravke každoročne v prvý júnový víkend. Dvojdňová zábava aj tento rok prinesie program pre rodiny, hudobné vystúpenia, remeselné stánky či tradičné strihanie čerešňového strapca. 

Tradíciou je už tiež Čerešňová dobrota, obľúbená súťaž v pečení dúbravskej čerešňovej štrúdle alebo inej čerešňovej dobroty. Fantázii sa medze nekladú a zapojiť sa môžete jednoducho aj vy. V sobotu 6. júna stačí do 16:00 priniesť do Domu kultúry svoje súťažné „ochutnávky“ – minimálne 6 ks. Jedinou podmienkou je použitie čerešní v akejkoľvek podobe, ostatné ingrediencie, cesto či ozdoby sú len na vašej kreativite. Vyhodnotenie prebehne v sobotu o 18:00. 

Čerešne patria do Dúbravky

Dá sa povedať, že dúbravské čerešne sú symbolom identity tejto mestskej časti a pripomienkou bohatých tradícií, ktoré stojí za to zachovávať. Veríme, že náš projekt úspešne nadväzuje na túto tradíciu a pokračuje v šírení dobrého mena Čerešní v Dúbravke.