Námestie, ktoré vznikne ako súčasť etapy Čerešne Plaza, bude veľkým prínosom nielen pre obyvateľov Čerešní, ale aj pre mesto a mestskú časť. Nielen o samotnom námestí, ale aj o prístupe k formovaniu a fungovaniu verejných priestorov, sme sa rozprávali s Igorom Markom. Tento významný architekt spoločne s krajinným ateliérom 2ka navrhovali aj námestie v etape Plaza.

Čo je podľa vás definuje kvalitný verejný priestor?

Každý verejný priestor má byť v prvom rade bezpečný. Mal by poskytovať maximálnu mieru animácie a spoločenskej interakcie a zároveň mať schopnosť adaptovať sa a ďalej sa rozvíjať.Kvalitný verejný priestor je mimoriadne potrebný priestor analógovej komunikácie a senzorického vnímania, a to nielen smerom von, ale aj dovnútra.

Zakomponovali ste to aj do návrhu Čerešne Plaza?

Áno, je to vstupný otvorený priestor, ktorý vytvára atraktívne prostredie spoločenského mikro-centra. Celý priestor ponúka rôzne charakterové prostredia a zároveň vytvára jeden ucelený organizmus. Priestor je navrhnutý tak, aby sa mohol ďalej rozvíjať spolu s aktivitami komunity. Vždy je dobré nechať v návrhu otvorené možnosti, aby si ľudia postupne našli svoj vlastný vzťah k novému prostrediu.

V čom vidíte najväčší rozdiel v prístupe k verejným priestorom v západnej Európe, napríklad v Londýne, a na Slovensku?

Celkový proces navrhovania verejných priestorov je v zahraničí viac previazaný s jeho užívateľmi. Nám stále chýba odborná a systémová skúsenosť s často komplexným procesom negociácie a vyvažovania protichodných vstupov – a to nielen technických, ale hlavne užívateľských, ľudských. Máme veľa architektov a krajinných architektov, ale málo urbánnych (mestských) dizajnérov, ktorí by sa téme mestského exteriéru dlhodobo venovali.

Ako ste pristupovali k návrhu námestia v kontexte už existujúcej identity Čerešní?

Možno na úplnom začiatku to bola veľmi poetická pocitová asociácia s takým výrazným a krásnym ovocím ako sú čerešne. Čerešne sú spojené s istou formou pohody, záhrady, domova a bezpečia. Celý koncept je postavený na priestore urbánnej záhrady, kde sa miestni obyvatelia a návštevníci môžu stretnúť a spoločne tráviť čas.

Čo vás ako architekta na nej zaujalo najviac?

Od začiatku to bola predstava vytvorenia aktívneho centra ako istého identifikátora celej štvrte. Je to uzlový verejný priestor, ktorý nie je štandardným námestím ani parkom. Ide o kus aktívnej mestskej krajiny, ktorý ponúka prepojené aktivity zamerané na podporu komunity, charakteru a identity. Kvalita, dobrá mierka a už spomínaná prenositeľná pohoda má byť najlepšou reklamou na celú štvrť.

Ako sa podľa vás mení úloha verejného priestoru v súčasných mestách? Čo by mal dnes verejný priestor ponúkať, aby reagoval na potreby obyvateľov?

Téma verejného priestoru bola dlho odrezaná od samotných užívateľov. V posledných rokoch vidíme

veľký posun v záujme o mestský zdieľaný priestor a jeho kvalitu. Je prirodzené, že zmenou požiadaviek a narastajúcim záujmom užívateľov sa mení aj postoj developerov a verejnej správy v nastavení procesov a priorít v rozvoji mestského prostredia. Príkladom je celá štvrť Čerešne, ktorá je koncipovaná ako mestský rezidenčný priestor s atraktívnou ponukou verejných a komunitných priestorov.

Čo vás viedlo k rozhodnutiu integrovať zeleň priamo do fasády budov? Zohrala pri návrhu rolu aj ekológia?

Každý prírodný prvok má svoju logiku a nie je len prázdnou dekoráciou. Je to prirodzená potreba maximalizácie prírodných prvkov v mestskom prostredí, kde prerastanie objektov prináša veľa prepojených benefitov. Často sa riadime biofilickými princípmi. Autentické prepojenie s prírodou má vždy pozitívny vplyv na často spomínaný ‘wellbeing‘. Je ťažké v tomto prípade hovoriť o väčšom ekologickom vplyve, no aj takéto malé intervencie majú svoju výkonnosť a vedia spríjemniť prostredie.

V posledných rokoch čelíme čoraz častejším horúčavám, prívalovým dažďom a celkovo náročnejším podmienkam v mestskom prostredí. Ako môže kvalitne navrhnutý verejný priestor – ako napríklad námestie Čerešne Plaza – pomôcť mestu adaptovať sa na zmenu klímy?

Adaptácia na meniacu sa klímu musí byť integrálnou súčasťou riešenia bývania. Aj návrh Čerešne Plaza obsahuje konkrétne aplikácie, ktoré pomáhajú zmierňovať extrémy počasia. Venovali sme veľa pozornosti umiestneniu a výberu druhov stromov v súvislosti s ochladzovaním a tienením. Samotné námestie je zároveň ochladzované malou fontánou a v parkovej časti je umiestnený suchý polder na zachytávanie dažďovej vody.

Veľa sa hovorí aj o význame tzv. „third places“ – tretích miest, ktoré nie sú ani domovom, ani pracoviskom, ale miestom na neformálne stretnutia, oddych, kultúru či každodenné susedské kontakty. Do akej miery ste pri navrhovaní námestia Čerešne Plaza uvažovali o tomto type priestoru?

Typológia verejných priestorov sa rýchlo rozvíja a vznikajú rôzne kombinované priestory na prácu aj oddych. Paradoxne, nedávna pandémia zviditeľnila takúto potrebu. Základom nášho návrhu stále zostáva aktívne partnerstvo s prevádzkami a prelievajúca sa typológia námestia, parku a ihriska. Je to funkčný a dobre osvedčený mix. Koniec-koncov, bude na užívateľoch, ako si priestor osvoja.

Igor Marko, MA Arch. ARB

Igor Marko je architekt a urbanista pôsobiaci v Londýne, kde vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko&Placemakers. Dlhodobo sa venuje rozvoju miest presahujúcemu tradičné hranice architektúry a verí, že verejný priestor potrebuje svoj príbeh a ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Stojí za mnohými transformatívnymi projektami po celom svete vrátane parku Northala Fields v Londýne, ktorý získal rad ocenení a stal sa exemplárnym príkladom udržateľnosti s účasťou obyvateľov. V Bratislave už niekoľko rokov pôsobí ako aktívny facilitátor a mediátor medzi mestom, privátnym sektorom a občianskými iniciatívami. Je odborným poradcom pre Dunajský Fond, členom odbornej rady hlavnej architektky mesta Bratislavy a členom správnej rady kreatívneho centra Cvernovka.